JDK profil

20. 3. v päťdesiatom štvrtom matka Mária porodila za snehovej búrky syna Jozefa. Keďže bol to pôrod ako jediný v dedine v riadnom 9. mesačnom cykle dostal prezývku Jozef Donosený Kochlica. Mať bola pekárka fajnových koláčov, od prírody veselá a družná. Svojho syna často brávala na svadby a rôzne mecheche, kde spolu nielen hodúvali, ale aj spevom a vtipom zabávali spoločnosť.

Ako 10 ročný som dostal mandolínu. Prvú a poslednú pieseň čo som sa na nej naučil hrať bola „ Tancovala líška s jeleňom – česala mu vajcia s hrebeňom „ a potom mi dedo kliešťami precvikol struny. V 12-tych rokoch ma zapísali na husle do Banskej Bystrice. Na prvej hodine sa opil učiteľ a keď som cestoval na druhú hodinu vlakom do BB, tak mi pri vyskakovaní v stanici z vagóna husle z púzdra vypadli pod kolesá vlaku. Takto sa skončila moja slávna teoretická príprava.

Rok 1970 bol prelomový. Zo škaredým ryšavým psom sme na tržnici v BB založili „BAND“, ktorý sa po mesiaci rozrástol na „KVINTET“. Z názvu vyplýva, že to bolo nekonvenčné združenie. Svojou muzikou sme protestovali hlavne proti okupácií ruských vojsk do našej krajiny.

Pri kúpaní v rieke Hron, kde som sa skoro utopil priatelia skonštatovali, že to takto nejde ďalej a bude nutné pre záchranu mojej osobnosti založiť poriadnu kapelu. Z miestnych rodákov vznikla skupina „ALBATROS“ ktorej pracovný názov bol „THE BEZ PREDNÝCH ZUBOV“. Za 15 rokov existencie sa v nej vystriedalo 26 muzikantov a 4 speváčky. Bolo to úspešné obdobie, ktoré mi dalo pevné základy do ďalších rokov. Hral sa dobrý big-bit vzorne sledovaný prehrávkovými komisiami a kedže som zapadol do disentu, tak priaznivcami boli aj žandári a ŠTB.

Vždy mi pôsobilo radosť počúvať Country. A tak som v 90 rokoch nastúpil ako gitarista (druhý) a spevák (tretí) do country-bluegrassovej kapely PRAMEŇ. Spústa dobrých muzikantov a zaujímavé akcie. Spolupracoval som s Lojzom, M. Labudom, M. Markovičom, Jarom Filipom, Ferom Gilianom, Mlokmi, K. Duchoňom, Vodopádom, pomáhali sme organizovať Kremnické gagy, Zaprášené cesty, potom päť rokov nútená hudobná prestávka, túlanie Európou za prácou, rozpúšťanie a zakladanie rodiny, resetovanie zbytočných nánosov v hlave.

V tomto období som založil a zároveň som sa stal aj samozvaným predsedom Strany umierneného politického hyenizmu (SUPH).

Po konzultáciách s rôznymi hudobníkmi a hlavne bratmi Solárikovcami som sa rozhodol ako „Alainer“ pokračovať vo svojej hudobnej kariére. Od roku 2000 stojím sám na javisku a pomocou gitary a skrytého midi orchestra ponúkam ľuďom „Úsmev“, dobré slovo a country melódie, ktoré rozohrejú srdce a pohladia dušu.

Moje celoročné angažmá je v Bardejovských kúpeľoch v Kúpelnej dvorane (Dupkáreň).

Keďže moja hudba oslovuje hlavne strednú a staršiu generáciu, tak často účinkujem na oslavách jubileí a priateľských stretnutiach.